20.storočie

O vojne

Pc

Chronológia

     

Základné údaje o AIDS


Definícia

AIDS je skratka pre SYNDRÓM ZÍSKANEJ IMUNODEFICENCIE fatálneho prenosného ochorenia imunitného systému, spôsobeného ľudským vírusom imunodeficencie HIV). Vo väčšine prípadov HIV pomaly napáda a ničí imunitný systém, teda obranu tela proti chorobám, a zanecháva infikovaného jedinca náchylného k malignitám a infekciám, ktoré sú nakoniec príčinou smrti. AIDS je posledným štádiom infekcie HIV, v ktorého priebehu sa tieto ochorenia postupne objavujú.

Typy AIDS
Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2. Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60 percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2 je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie imunitným systémom.

Príznaky
Vývoj infekcie HIV väčšinou prechádza niekoľkými štádiami. Medzi infekciou HIV a rozvojom stavu typickým pre AIDS existuje priemerný interval 10 rokov. V priebehu prvých niekoľkých týždňov infekcie sa u daného jedinca rozvinie akútne ochorenie podobné mononukleóze, ktoré väčšinou odznie v priebehu dvoch až troch týždňov. V priebehu tohoto obdobia môžu byť prítomné rôzne príznaky. Tie zahŕňajú celkovú únavu, nauzeu, bolestivosť kĺbov a svalov, horúčku, vyrážku, bolesti hrdla, hnačku, stuhnutosť, zväčšenie lymfatických uzlín (lymfadenopatia), demenciu a nevysvetliteľný váhový úbytok. Po tomto štádiu môže byť infikovaný jedinec niekoľko rokov bez príznakov.

Možné komplikácie a ich prevencia
Ako imunitný systém chátra, infikovaný jedinec sa stáva náchylný k rôznym chorobám. K tým patrí oportúnna infekcia, tzv. infekcia spôsobená organizmami, ktoré za normálnych okolností ochorenie nespôsobia, pretože sú bez problémov zvládnuté zdravým imunitným systémom. Najbežnejšou z týchto infekcií sú cytomegalovírus, pneumónia spôsobená pneumocystis carinii, toxoplazmóza, kandida, vírus herpes simplex, herpes zoster, tuberkulóza a atypická mykobaktéria. Naviac je u jedincov infikovaných HIV neobvykle vysoký výskyt istých nádorových ochorení, napríklad Kaposiho sarkómu, karcinómu jazyka a rekta a non-Hodgkinského B-lymfómu. Rozvoj jedného alebo viacerých takýchto ochorení väčšinou znamená začiatok AIDS. Pneumocystová pneumónia a Kaposiho sarkóm sú dve najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa u pacientov s AIDS. U mnohých jedincov trpiacich AIDS dôjde k celkovému chátraniu a vychudnutiu. K smrti dochádza neodvratne v dôsledku neustálych atakov oportúnnych patogénov, alebo neschopnosti organizmu potlačiť malignity.

Malé percento jedincov infikovaných HIV prežilo viac ako 10 rokov bez toho, aby došlo k rozvoju AIDS. Mnohí z týchto prežívajúcich nemajú žiadne známky progresie ochorenia.
U týchto jedincov sa možno rozvinie silnejšia imunitná odpoveď na vírus alebo sú infikovaní oslabeným typom vírusu.