Sovietsky zväz zanikol v réžii troch šéfov Väčšinu Rusov dnes už veľmi nezaujíma, čo sa stalo pred desiatimi rokmi v Bielovežskom pralese
Ako "politickú zradu" vnímajú rozpad Sovietskeho zväzu mnohí ruskí obyvatelia, ktorí si ešte dnes spomenú na udalosti spred desiatich rokov. Väčšinou však Moskovčania podpis tzv. bielovežskej dohody, podľa ktorej Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) skončil 8. decembra 1991 svoju existenciu a aktivity ako subjekt medzinárodného práva, nepokladajú za rozhodujúci pre ZSSR. Ten predurčil už pokus o prevrat v auguste tohto istého roku, zameraný proti Michailovi Gorbačovovi, prvému i poslednému prezidentovi Sovietskeho zväzu.
Najvyšší predstavitelia troch slovanských sovietskych republík sa stretli v zasneženej bieloruskej rezervácii Bielovežská pušča bez jasnej predstavy, ako zlikvidovať Sovietsky zväz. Prezidenti Ruska a Ukrajiny Boris Jeľcin a Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislav Šuškevič až na mieste vymýšľali, čo urobiť s najväčšou krajinou na svete.
Za chrbtom Gorbačova
Jeľcin sa do poslednej chvíle tváril, že nie je proti zachovaniu zväzu. "Komunisti ma obviňujú, že som zničil Sovietsky zväz, ale ja som bol pre jeho zachovanie v obnovenej podobe. Proces rozpadu však bol nevyhnutný a trval najmenej desať rokov," vyhlásil v jednom interview. Potom však tajne odišiel do Bieloruska. Gorbačov mu dodnes nemôže odpustiť, že rokoval za jeho chrbtom.
Gorbačov o ich rokovaní vôbec nevedel, aj keď tušil, že sa niečo deje. Neskôr zistil, že americký prezident bol informovaný o rozpade ZSSR skôr ako on.
Netrafil diviaka
Delegácia Ukrajiny na čele s novozvoleným prezidentom Leonidom Kravčukom prišla do rezidencie Viskuli v Bielovežskom pralese o niečo skôr. Aby si skrátili čakanie, išli si ukrajinskí predstavitelia zapoľovať. Ako tvrdí vtedajší bieloruský líder Šuškevič, pre každého potentáta bol pripravený diviak, ktorého mohli zastreliť. Kravčuk vraj trafil do povrázku, na ktorý kanca uviazali, a zviera utieklo. Nahneval sa a skazilo mu to náladu na celý večer.
Večera sa podľa Kravčukových spomienok natiahla do neskorých nočných hodín. Sotva si však vtedy chcel niekto pripustiť, čo podpisom pripravovanej dohody spôsobí. "Nikto nevedel, čo máme robiť so Sovietskym zväzom," hovorí Šuškevič. Keď dokument o zániku podpísali, napätie vraj opadlo. Potom podpísali dohodu o vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) a rozhodli sa, že nebudú riešiť nijaké podrobnosti.
Čo s jadrovými zbraňami
Západ, znepokojený osudom jadrových zbraní, sa trochu upokojil, keď Jeľcin vtedajšiemu americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi (otcovi terajšieho prezidenta) v ten istý deň telefonicky oznámil, že ich kontrola je pod spoločným velením novovzniknutej štruktúry SNŠ. "Američania sa veľmi báli rakiet, ktoré na nich mierili," priznal sa neskôr Kravčuk.
"Sprisahanci" vraj nemali ani písací stroj, aby dohodu o vzniku SNŠ spísali. Prepísala ju napokon z rukou písaného návrhu sekretárka z rezervácie, ktorú zohnali správcovia rezidencie. O dva dni dokument ratifikovali všetky parlamenty zúčastnených krajín a vzápätí sa k nim pripojili ďalšie postsovietske štáty. Sovietsky zväz existoval 69 rokov. Keď Gorbačov opúšťal 25. decembra 1991 svoju pracovňu v Kremli, spustili štátnu zástavu. Väčšine Rusov už je jedno, čo sa stalo pred desiatimi rokmi, hoci mnohí si myslia, že by sa mali lepšie, keby nebolo sprisahancov v Bielovežskom pralese.