Základné údaje o AIDS
Definícia
AIDS je skratka pre SYNDRÓM ZÍSKANEJ IMUNODEFICENCIE fatálneho
prenosného ochorenia imunitného systému, spôsobeného
ľudským vírusom imunodeficencie HIV). Vo väčšine prípadov
HIV pomaly napáda a ničí imunitný systém, teda obranu tela
proti chorobám, a zanecháva infikovaného jedinca náchylného
k malignitám a infekciám, ktoré sú nakoniec príčinou smrti.
AIDS je posledným štádiom infekcie HIV, v ktorého priebehu sa
tieto ochorenia postupne objavujú.
Typy AIDS
Sú známe dva hlavné typy vírusov, označené HIV-1 a HIV-2.
Genetická výbava týchto dvoch typov je približne v 60
percentách zhodná. Celosvetovo je najbežnejší HIV-1, HIV-2
je častejší najmä v západnej Afrike. Obidva typy pôsobia
podobne, ale HIV-2 spôsobuje formu AIDS s oveľa pomalšou
progresiou, než u formy spôsobenej HIV-1. V rámci každého
typu existuje niekoľko podtypov, ktoré sú len málo
odlišnými genetickými variáciami vírusu. To je výsledok
vysokej rýchlosti, s ktorou genetická výbava HIV mutuje. K
najväčšiemu množstvu obmien dochádza v géne kódujúcom
proteín gp120 a tieto mutácie môžu meniť štruktúru
proteínu. Vďaka nepretržitým zmenám v štruktúre hlavného
povrchového proteínu môže vírus zabrániť rozoznanie
imunitným systémom.
Príznaky
Vývoj infekcie HIV väčšinou prechádza niekoľkými
štádiami. Medzi infekciou HIV a rozvojom stavu typickým pre
AIDS existuje priemerný interval 10 rokov. V priebehu prvých
niekoľkých týždňov infekcie sa u daného jedinca rozvinie
akútne ochorenie podobné mononukleóze, ktoré väčšinou
odznie v priebehu dvoch až troch týždňov. V priebehu tohoto
obdobia môžu byť prítomné rôzne príznaky. Tie zahŕňajú
celkovú únavu, nauzeu, bolestivosť kĺbov a svalov, horúčku,
vyrážku, bolesti hrdla, hnačku, stuhnutosť, zväčšenie
lymfatických uzlín (lymfadenopatia), demenciu a
nevysvetliteľný váhový úbytok. Po tomto štádiu môže byť
infikovaný jedinec niekoľko rokov bez príznakov.
Možné
komplikácie a ich prevencia
Ako imunitný systém chátra, infikovaný jedinec sa stáva
náchylný k rôznym chorobám. K tým patrí oportúnna
infekcia, tzv. infekcia spôsobená organizmami, ktoré za
normálnych okolností ochorenie nespôsobia, pretože sú bez
problémov zvládnuté zdravým imunitným systémom.
Najbežnejšou z týchto infekcií sú cytomegalovírus,
pneumónia spôsobená pneumocystis carinii, toxoplazmóza,
kandida, vírus herpes simplex, herpes zoster, tuberkulóza a
atypická mykobaktéria. Naviac je u jedincov infikovaných HIV
neobvykle vysoký výskyt istých nádorových ochorení,
napríklad Kaposiho sarkómu, karcinómu jazyka a rekta a
non-Hodgkinského B-lymfómu. Rozvoj jedného alebo viacerých
takýchto ochorení väčšinou znamená začiatok AIDS.
Pneumocystová pneumónia a Kaposiho sarkóm sú dve
najčastejšie ochorenia vyskytujúce sa u pacientov s AIDS. U
mnohých jedincov trpiacich AIDS dôjde k celkovému chátraniu a
vychudnutiu. K smrti dochádza neodvratne v dôsledku neustálych
atakov oportúnnych patogénov, alebo neschopnosti organizmu
potlačiť malignity.
Malé percento
jedincov infikovaných HIV prežilo viac ako 10 rokov bez toho,
aby došlo k rozvoju AIDS. Mnohí z týchto prežívajúcich
nemajú žiadne známky progresie ochorenia.
U týchto jedincov sa možno rozvinie silnejšia imunitná
odpoveď na vírus alebo sú infikovaní oslabeným typom
vírusu.