Fidel CASTRO
Fidel Castro sa narodil 13.augusta 1926, (niekedy sa udáva 1927)
v prosperujúcej
rodine neďaleko Brian na farme v Mayari, v providencii Oriente.
Chodil na dobré katolícke školy v Santiagu de Kuba a v Havane,
kde bola "sparťanská " výchova Jezuitov, na Colegio
de Belen.
V 1945 sa zapísal na univerzitu v Havane, promoval v 1950 s
diplomom práva.
Počas svojich študentských rokov bol Castro politickým
aktivistom. Po skončení školy
si založil vlastnú prax a vstúpil do Kubánskej Ľudovej
strany. Oženil sa a Mirtou Diaz-Balartovou v 1948, ale rozviedli
sa v 1954.Ich syn, Fidel Castro Diaz-Balard, narodený v 1949, sa
neskor stal predsedom Kubánskejrady pre atómovú energiu.
Člen sociálno-demokratickej strany Ortodoxo v neskorých
40"rokoch a na zaciatku 50 rokov, bol Castro silným
oponentom diktatúry Fulgencia Batistu. v roku 1952 sa uchádzal
o parlamentné kreslo ale generál Batista zvrhol vládu a
zrušil voľby.
26.júla 1953, Castro viedol útok na vojenské baraky v Moncade,
hoci neúspešne, ale prinieslo mu to vysoké národné
postavenie. V tom čase, jeho myšlienky boli nacionalistické,
antiimperialistické a reformné;nebol členom Komunistickej
strany.
Následne po útoku na Moncadu, bol Castro odsúdený na 15
rokov. Počas súdneho procesu predniesol svoju slávnu reč,
“História ma zbaví viny”. Bol amnestovaný
v 1955 a odišiel do exilu do Mexika, kde založil Hnutie
26.Júla,sľubujúci návrat
na Kubu a boj proti Batistovi.V decembri 1956,on a 81 iných,
vrátane Che Guevaru,
sa vrátili na Kubu, a z pohoria Sierra Maestra viedli úspesný
partizánsky boj proti
nepopulárnemu Batistovmu režimu.Castro sa osvedčil ako dobrý
a silný vodca, tiež dokázal, že je obozretný politik. Vďaka
efekíivnej propagande si získal veľa nasledovníkov.
1.januára 1959 triumfalne získal moc.
Castro získal široku podporu mnohých kubáncov, pretože
sľúbil znovunastoliť konštitúciu z 1940teho, viesť
umiernený program a rešpektovať ludské práva. Castro rýchlo
sklamal mnohých svojich stúpencov svojou radikálnou politikou
po 1960. Kubánska revolúcia vyústila v transformáciu na
štátom riadenú spoločnosť, v ktorej dominovala Komunistická
strana.
Nepriateľstvo Spojených štátov sa prejavovalo od úplného
začiatku. Spojené štáty, a prezident Eisenhowerom, sa
rozhodoli odstrániť Castrov režim, ak to bude nevyhnutné, tak
aj násilím. Nemožnosť spoĺupráce a očividné
nepriateľstvo Spojených štátov podnietili Castra ku
kooperácii so Sovietskym zväzom. Kubánsko - Americké vzťahy
sa ešte zhoršili, keď do Bieleho domu nastúpil prezident
Kennedy, a vyostrili krízu inváziou Kubánskych exilantov v
Zátoke Svín v apríli 1961, podporovanej CIA. Kubánci tento
útok úspešne odvrátili.Táto udalosť urýchlila myšlienku
sovietov umiestniť na Kube základňu nukleárnych rakiet v
nasledujúcich rokoch. Kubánska Raketová Kríza, počas ktorej
bol Castrov vplyv veľmi obmedzený, priviedla svet na pokraj
nukleárnej vojny. Sovieti nakupovali od Castra veľké
množštvá cukru a podporovali Kubu ekonomicky aj vojensky.
Na Kube bol Castro stále dosť populárny. Mnoho Kubáncov
získalo výhody z redistribúcie, vzdelávania a zdravotníckej
politiky. Tieto populárne programy boli podporované zo
sovietskych peňazí. Castrovi oponenti často utekali do
Spojených Štátov pred režimom, ktorý ich chcel uväzniť.
Hoci Castro nikdy nebol zvolený v slobodných voľbách, mnohí
vedci tvrdia, že počas prvých rokov svojho režimu, by Castro
voľby vyhral.
Počas 70.rokov Castro poslal svoje vojenské jednotky na podporu
komunistov počas občianskych vojen v Angole a Etiópii. Po
zániku Sovietskeho Zväzu v 1991 Rusi prestali poporovať Kubu,
čo spôsobilo zavedenie niekoľkých opatrných reforiem. Kuba
je ekonomicky zaostaly štát na čele ktorej je stále prezident
