20.storočie

História Rubikovej kocky

Okolnosti vzniku Rubikovej kocky

     Každý vynález má svoj oficiálny „dátum narodenia“. Pre Rubikovu kocku to je rok 1974, keď bol maďarským vynálezcom  Erno Rubikom zhotovený prvý prototyp tohto hlavolamu z teórie grup. Vynálezcovo meno je dnes všeobecne známy pojem. Vtedy bol pán Rubik lektorom na Umelecko-priemyslovej akadémii v Budapešti. Vášnivo sa zaujímal o geometriu, hlavne o jej trojrozmerné formy využitia. Zaoberal sa konštrukciou a možnosťami kombinovania rôznych tvarov a súčiastok. A to nie len teoreticky, ale taktiež  v praxi. Behom svojej výuky Erno Rubik používal k interpretácii svojich nápadov skutočné modely zhotovené z papieru, lepenky, dreva alebo plastických hmôt pre nácvik priestorovej orientácie študentov. Neskôr táto jeho činnosť viedla k vytvoreniu známej kocky. Je treba zdôrazniť, že už skôr existovala celá rada hlavolamov, ktoré využívali rôzne kombinácie geometrických tvarov, ale žiadny z nich nedosahoval také možnosti a rozmanitosti riešení a zároveň cibrenie priestorovej orientácie a kombinačných schopností, ako práve Rubikom vynájdená  kocka. A to nehovoríme o estetickej hodnote tohto výtvoru.

     Zhotovenie kocky však nebolo práve jednoduchou záležitosťou. Zaistiť otáčanie jednotlivých segmentov vzájomne okolo troch osí bolo najprv skúšané na jednoduchšom modele kocky s osami segmentov (2´2´2). Jednotlivé prvky kocky skúšal Rubik držať pohromade  pomocou gumového mechanizmu prechádzajúceho cez všetky segmenty. Táto konštrukcia sa však ukázala ako nevhodná, rovnako ako ďalší systém konštruovaný pomocou čapov a drážok. Erno Rubik si uvedomil, že tento problém môže uspokojivo vyriešiť iba celkom originálna koncepcia. Inšpiráciu našiel jedného letného dňa, keď sa prechádzal po brehu Dunaja. Všimol si riečneho štrku, ktorého pôvodné ostré hrany boli pôsobením vodného toku zaoblené. Prišiel na to, že vnútrajšok jednotlivých kociek musí byť zaoblený. Vznikol tak neskôr vynikajúci mechanizmus, ktorý zaisťoval spoľahlivú funkčnosť i pre pôvodne navrhovaný zložitejší typ kocky (3 *3 * 3), t.j. s dvadsiatimi siedmimi prvkami. Nakoniec boli vnútorné steny segmentov opatrené farbou – šiestimi rôznymi odtieňmi.

    Keď bola kocka skonštruovaná. Erno Rubik ju predstavil svojim žiakom a priateľom, aby ju vyskúšali. Efekt sa dostavil okamžite. Akonáhle vzal niekto kocku do ruky, ťažko s jej zbavoval. Prekvapivý záujem priateľov a študentov o tento nový hlavolam prinútil jej stvoriteľa premýšľať o možnosti priemyslovej výroby. Bolo treba zaistiť potrebné nástroje pre masovú výrobu. Vzhľadom ku zložitej konštrukcii kocky to vôbec nebola ľahká úloha, zvlášť potom za ekonomických podmienok vtedajšom komunistickom Maďarsku. Zásluhu na uvedení kocky do výroby mali riadiaci pracovníci hračkárskej firmy „Politechnika“, riaditeľ Lehel Takacz a hlavný inžinier Ferencz Manczur, ktorí ihneď pochopili dôležitosť výroby nového vynálezu. Ale pretože sa pri výrobe kocky využívalo značné množstvo ručnej práce, trvalo celé tri roky, než sa prvé kocky objavili na policiach budapeštianskych obchodov.

     Behom roku 1978 si kocka i bez mediálnej podpory či reklamy pozvoľna razila cestu medzi svojich nadšencov a v roku 1979 sa ňou „krútilo“ doslova v celom Maďarsku. Vďaka vtedajšej železnej opone sa stále rastúca obľuba kocky len sťažka dostávala do povedomia obyvateľstva v západných krajinách. Rozšírenie Rubikovej kocky na západné trhy sa nakoniec podarilo dvom občanom maďarského pôvodu. Tým prvým bol Dr. Tibor Laczi, ktorý  sa narodil v Budapešti, študoval vo Viedni a potom pracoval u jednej nemeckej počítačovej firmy. Kocku objavil pri jednej  zo svojich častých obchodných ciest do Maďarska. Okamžite ho zaujala natoľko, že sa ju pokúsil predstaviť v roku 1979 na veľtrhu v Norimberku s vidinou záujmu nemeckých obchodníkov. Spočiatku sa nestretol s úspechom, ale učinil aspoň veľmi dôležitý krok v histórii tohoto vynálezu.

     Tom Kremer, úspešný vynálezca v obore hračiek a hier,  ktorého materská reč bola tiež maďarčina, vlastnil licenčnú spoločnosť Seven Towns Ltd. založenú v Londýne. Tá bola veľmi rešpektovaná v hračkárskom priemysle po celom svete. Títo dvaja muži sa rozhodli, že presadia Rubikovu kocku po celom svete. Dr. Laczi zamieril späť do Maďarska, aby tam bojoval s miestnou byrokraciou, zatiaľ Tom Kremer vyrazil do sveta hľadať potencionálneho výrobcu, respektíve distribútora. Uvedomoval si, že pre obchodnú úspešnosť kocky je treba nájsť distribučnú sieť väčšej medzinárodnej spoločnosti. Ani jemu sa však príliš nedarilo. Vďaka viere vo výnimočnosť kocky sa nevzdával a neustále pátral po vhodnom spoločníkovi. Po mnohých sklamaniach sa nakoniec dostavil prvý výsledok. Tom Kremer presvedčil šéfa marketingu firmy Ideal Toy Corporation, aby sa v Maďarsku na vlastné oči presvedčil, ako tá „vec“ vlastne funguje. Stalo sa tak v auguste roku 1979 v dobe, keď bola kocka v Maďarsku už veľmi populárna. V tej dobe ľudia „točili kockou“ doslova na každom kroku, na uliciach, v električkách, kaviarňach a pod. Po piatich dňoch spletitých vyjednávaní medzi váhajúcim kapitalistom a neústupnými úradníkmi vtedajšieho režimu neuznávajúceho pôsobenie voľného trhu došlo nakoniec k dohode. Páni Laczi  a Kremer sa zúfale snažili dať obe strany dohromady a výsledkom nakoniec bola objednávka na jeden milión kociek.

Hlavný debut však kocka zaznamenala na veľtrhoch v Londýne, Paríži, Norimberku a New Yorku vo februári 1980. Za pomoci názorných ukážok Erna Rubika zažívala kocka úspech a objednávky sa len tak hrnuli. Malo to však jeden háčik. Neboli kocky. Zároveň požiadavky západných noriem vrátane požiadaviek na obaly znamenali drastický zásah do maďarského výrobného procesu. K všetkým zmenám pritom dochádzalo v komunistickom režime len veľmi zvoľna. Komunikácia (i keď výrazne podporovaná T. Kremerem) medzi Budapešťou a New Yorkem taktiež nebola jednoduchá. Napriek tomu prvé kocky začali opúšťať Maďarsko už v máji 1980 a akonáhle sa objavili v rukách spotrebiteľov, bolo zrejmé, že počiatočná objednávka jedného miliónu kusov nebude stačiť rastúcemu dopytu. I napriek zvýšeniu výroby nebol dostatok kociek. Dopyt rástol rýchlejšie, ako bol výrobný závod schopný dodávať do obchodnej siete. Výrobné centra sa teda museli z Maďarska rozšíriť ďalej do Hongkongu, Thaiwanu, na Costa Ricu i do Brazílie. 

     Predaj kocky v roku 1982 vzrástol do takej výšky, že na Západe (podľa niektorých odhadov) každá tretia domácnosť vlastnila Rubikovu kocku. Pojem „RUBIC CUBE“ sa dokonca dostal ako samostatné heslo do Oxford English Dictionary. Obchod s Rubikovou kockou sa zrútil už v roku 1983 potom, čo došlo k presýteniu trhu (vďaka pirátskym výrobkom). Firma Ideal Toy Corporation bola kúpená spoločnosťou CBS. Tá v roku 1985 úplne vyradila hračky zo svojho programu. Niektoré hračky často podliehajú módnym trendom a inak tomu nebolo ani  v prípade Rubikovej kocky. Tom Kremer sa však nevzdal. Po celou dobu považoval kocku za klasickú hračku, ktorá by mala mať stále miesto na trhu. V roku 1985 získala jeho spoločnosť Seven Towns všetky práva na Rubikovu kocku. V roku 1991 začal postupne uvádzať kocku znovu na svetové trhy. V porovnaní s obrovskou vlnou počiatkom osemdesiatych rokoch bol predaj na začiatku rokov deväťdesiatych podstatne nižší. Nič menej v roku 1995 prevzala kalifornská firma Oddzon distribúciu kocky s prekvapujúcimi výsledkami. V roku 1996 sa len v USA predalo cez tristo tisíc kociek a toto číslo rástlo v roku 1997 i 1998. V Japonsku sa v roku 1997 predalo viac než sto tisíc kusov a podobne tomu bolo i vo Veľkej Británii. Znamená to teda, že Rubikova kocka sa vrátila.

Dnešok

Môžeme to nazvať druhá etapa vo vývoji. Rubikova kocka sa stala súčasťou širokej „rodiny hlavolamov a hier“, ktoré so sebou nesú známku geniality svojich tvorcov. Je taktiež uctievaným exponátom Múzea moderného umenia v New Yorku ( po získaní najvyššej ceny pre vynálezy v Maďarsku a ocenení v hračkárskej branži v Nemecku, Francúzsku i Británii).  Sám autor Erno Rubik sa za tie roky príliš nezmenil. Je hlboko zaneprázdnený tvorbou nových hier a hlavolamov. 

Počet kociek

     Je neľahké odhadnúť počet predaných kociek po celom svete. Experti s domnievajú, že táto cifra prevyšuje dvesto miliónov. Svoju rolu tu zohrali aj pirátske výrobky pôvodom z Ázie ( existujú i v súčasnosti).

Zloženie kocky

     Snaha zložiť kocku zamestnávala snáď všetky vekové skupiny obyvateľstva doslova po celom svete. Existuje celkovo 43,252,003,274,489,856 rôznych usporiadaní Rubikovej kocky, ale iba jediné zodpovedá počiatočnej pozícii. Riešenie problému Rubikovej kocky ukázalo dôležitosť konjugácií a komutátorov grup. V minulosti najlepšie na tom bola študentská mládež. Oni boli tí, ktorí vytvárali rôzne algoritmy vedúce  k ľahkému a úspešnému zloženiu Rubikovej kocky. Bolo vydaných omnoho viac než šesťdesiat knižných publikácií na tému pomoc pre zloženie Rubikovej kocky a v súčasnosti existuje mnoho internetových strán zaoberajúcich sa touto problematikou.