Dosiahnutie kozmického priestoru sa dostalo do centra záujmu superveľmocí, keď prípravný výbor Medzinárodného geofyzikálneho roku 1957 vydal v júli 1955 výzvu vyspelým krajinám, aby sa pokúsili vypustiť do vesmíru umelú družicu Zeme. Túto výzvu oficiálne prijali Spojené štáty americké a začali s prípravou svojej družice Vanguard. Nepredpokladali pri tom, že by mali akúkoľvek konkurenciu. No Sovietsky zväz sa rozhodol, že predbehne Američanov a vypustí družicu skôr.
Pod vedením Sergeja Koroljova sa začal vývoj pomerne veľkej družice s vedeckými prístrojmi vážiacej 1 300 kg. Pretože sa však Koroljov bál, že by mohli byť Američania prví, odložil vývoj veľkej družice a sústredil sa na rýchle vypustenie jednoduchej malej družice bez vedeckej aparatúry a s hmotnosťou do 100 kg. Nazývali ju stručne "prostejšij sputnik", čiže jednoduchá družica.
Prvá umelá družica Zeme známa pod menom Sputnik odštartovala 4. októbra 1957 o 20:28 nášho času a zahájila tak novú éru v dejinách ľudstva. Sputnik mal tvar gule s priemerom 58 cm a hmotnosťou 83,6 kg, z ktorej vyčnievali štyri prútové antény dlhé dva a pol metra. Vo vnútri gule bol regulátor teploty a tlaku, batérie a vysielačka, ktorá vysielala pravidelné pípanie na 7,5 a 15 metrových vlnách, aby ho mohol zachytiť každý amatér. Toto vysielanie sa stalo veľkým šlágrom a nadšene ho počúvali ľudia na celom svete.