1.Svetova vojna
Uzavretie
bukurešťského mieru v auguste 1 913 znamenalo jednak
ukončenie vojny na Balkáne, jednak zmenu zahraničnej
orientácie balkanských štátov. Rusko sa snažilo v priebehu
stretnutí dvoch spojencov, Bulharska a Srbska, o neutralitu, čo
samo o sebe považovalo porazené Bulharsko za zradu. Faktická
podpora, ktorou Petrohrad poskytol Belehradu, však nielen
prijala Bulharsko ku zblíženiu s Tureckom, Nemeckom a
Rakúsko-Uhorskom, ale zvýšila aj sebavedomie srbskej vlády
voči Viendi. Belehrad nepodnikol žiadne ozmeňujúce kroky
proti srbským nacialistom v Bosne, naopak srbská tajná služba
stupňovala ich podporu. Reálne napomáhanie terorizmu tak
významne posunulo Európu smerom k vojne.
Obrovské francúzske investície do ruskej ekonomiky pôsobili
veľmi priaznivo na hospodársky život euroázijskej veľmoci.
Samodržný systém sa premenoval vo štátny kapitalizmus,
štát vlastnil všetky nerastné bohatstvá, väčšinu
dopravných kapacit a časť priemyslu, podnikal v
poľnohospodárstve. Fakticky ovládal banky a celý finančný
systém, pomocou štátnych zázrakov, pôžičok, zvyšok
priemyslu a väčšinu obchodu. Tesne pred začiatkom vojny
začali konečne investície prinášať hmatatelné výsledky a
ruská priemyslová výroba znamenala dynamický rast. Rýchly
rast výroby, zvlášť v odboroch vojnového priemyslustaval do
reálnejšieho svetla maximálne predstavy ruských vojenských
plánovačou o reorganizáciu a modernizáciu armády. Nesmierny
ľudský potenciál zvyšoval i svoju vojenskú kvalitu a v
niekoľkých ďalších rokoch mal šancu priblížiť sa
európskym štandardom po stránke vyzbrojenia a techniky.
Síliaca vojenská moc Ruska však opäť umožňovala Petrohradu
účinnejšie presadzovať jeho politické ciele a zaujať opäť
miesto medzi veľmocami, ktoré bolo stratené prehratou vojnou s
Japonskom a následným revolučným chaosom.
Naproti tomu začalo strácať dych Nemecko, ktoré investovalo
hlavne do domácej ekonomiky, čím sa postupne začínala
prejavovať určitá kríza z nadvýroby, z časti priemyslových
odborov. Rýchly rozvoj priemyslu v predošlých rokoch najviac
odčerpal neúmerné množstvo pracovných síl z
poľnohospodárstva a Nemecko prestalo byť sebestačným vo
výrobe potravín. Nemci naviac ťažko niesli podradné
postavenie v koloniálnej politike veľmocí a žiadali nové
delenie sveta. Vďaka silnému hospodárstvu dokázali v prvom
desaťročí 20.storočia vytvoriť nielen zlaté rezervy, ale
výrazne posilniť aj sociálnu sieť. Hlavná pozornosť však
bola venovaná ozbrojeniu a velenie predpokladalo jednoznačné
víťazstvo i v prípade vypuknutia vojny na dvoch frontách.
Predvojnové koalície Nemecka s Rakúsko-Uhorskom, Francúzska s
Veľkou Britániou a Ruskom ostro rozdelili Európu na dva
tábory. Priestor k politickému riešeniu rozporov sa stále
užíval, teroristický útok na rakúskeho následníka trónu
Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu 28.júna.1914 v
Sarajeve ďalšie možnosti celkom uzavrieť. Rusko sa postavilo
za Srbsko, Nemecko a Rakúsko. Francúzsko sa pripojilo k Rusku a
Nemecko prepadlo Belgicko a Luxembursko. Veľká Británia podala
Nemecku ultimátium s požiadavkou okamžitého stréženia
Belgicka, pretože Berlín neodpovedal, vstúpila do vojny aj
ona.
Prvá svetová vojna, nazývaná aj Veľkou vojnou, začala
28.júla.1914. Na jednej strane stála koalícia Nemecka,
Rakúsko-uhorska a Turecka, k nim sa po roku pripojilo Bulharsko.
Na strane druhej sa Trojdohoda Francúzska, Veľkej Británie a
Ruska rozšírila v roku 1914 o Belgicko, Srbsko, Čiernu horu a
Japonsko. Roku 1915 o Taliansko , v roku 1916 o Rumunsko, v roku
1917 o USA, Portugalsko, Čínu a niekoľko amerických štátov
v roku 1918 o Grécko. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré
do vojska povolalo cez 70 miliónov osôb. Straty dosiahli zhruba
10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených. Stará Európa
tak vykrvácala na bojiskách a nová musela najprv vzniknúť.
